MAREK ŠMIHLA - ROZHOVOR

Do třetice rozhovor s legendou sharpistického světa, Markem Šmihlou.

Po minulém rozhovoru s Michalem Kreidlem jsem vyzpovídal další legendu sharpistických programátorů Marka Šmihlu. Není ho jistě třeba představovat, slavné Intercopy známe asi všichni a na Barbariana II od Palace software se také nedá zapomenout. Pod hlavičkou NIPSOFT spolupracoval na počátku devadesátých let s distributorskými firmami mZx a BBS. Pokud jste ucítili závan nostalgie a rádi byste se dozvěděli i něco ze zákulisí někdejší tvorby pro Sharpa, čtěte dále.

  Tak tedy Marku – klasická otázka, která se sama nabízí: Co ty a počítače, jak to všechno začalo, pokračovalo a jak je to dnes?

 Môj záujem  o počítače sa prebudil  začiatkom 80-tych rokov, keď som si podľa Amatérskeho Rádia urobil „papierový počítač“, neskôr  sme ako študenti gymnázia chodili v rámci počítačového krúžku na EC1010 (bol to počítač, ktorý zaberal „iba“ jednu miestnosť, v druhej miestnosti bolo asi 10 terminálov, takže počítač ako prvý umožňoval vstup programov on-line z klávesnice, nebolo treba písať programy dopredu na dierne štítky). Približne v tom čase sa začali objavovať prvé „domáce“ počítače, ako napr. PMD-85 alebo ZX Spectrum. Obdivoval som, ako je možné, že do tak malej krabičky sa zmestí to, čo predtým zaberalo jednu alebo viac miestností. Ani som nepredpokladal, že niečo také by som mohol mať doma. PMD bolo pre maloobchod prakticky nedostupné a ZX Spectrum bolo väčšinou iba pre tých, ktorí mali valuty a známosti v zahraničí. Ale keď sa objavili v predajni Domácich potrieb prvé SHARPY za celkom prístupnú cenu, povedal som si, že toto musím mať. Niečo som mal našetrené, niečo doplatili rodičia, a tak som sa dostal ku svojmu prvému počítaču. Samozrejme, od tej doby som vystriedal niekoľko počítačov – od prvej 286-ky cez niekoľko upgradov som sa dopracoval k Duronu 700 @900  Mhz.

Jak vypadal Tvůj Sharp a programové vybavení, které jsi používal?

Bol som šťastným majiteľom modelu MZ-821 (so zabudovaným magnetofónom), časom som si k nemu dokúpil plotter a vyrobil RAM-disk. Začal som s dodávaným BASICom MZ-1Z016, opisoval som doňho niektoré programy z časopisov a neskôr som vytvoril v ňom dve jednoduché hry, ktoré som predtým videl tuším na PMD. Ale keď som prečítal manuál k SHARPu, na konci som narazil na nejaké vstupné body pre rutiny v MONITORe, a nedalo mi nevyskúšať ich. Tak som sa začal hrabať v strojáku. Zaobstaral som si výpis strojových inštrukcií Z80 a tým sa to všetko začalo... Po niekoľkých týždňoch sa mi dostal do ruky veľmi vydarený assembler GENS 3M21, ku ktorému som neskôr vyrobil trochu pohodlnejší obrazovkový editor, prilepil som k tomu špičkový disassembler MON V4T a tak vznikla pomôcka GENMON. Práve v tomto programe vznikla prevažná väčšina mojich produktov pre MZ-821, včítane niekoľkých prerobených hier zo ZX Spectra. Neskôr som prešiel na M80 pod CP/M, kde vznikli posledné verzie Intercopy a Intercatalogu. Týmto sa chcem ospravedlniť pôvodným autorom GENSu a MON V4T, ak som sa dotkol ich autorských práv.

 Shodneme se asi na tom, že Intercopy bylo Tvým nejslavnějším produktem. Co tě vedlo k naprogramování nové kopírovací pomůcky, když existovalo Turbo Copy?

 Je to asi pravda, aj keď ja osobne si viac cením Intercatalog, ktorý zostal tak trochu v tieni Intercopy, a zrejme nebol až taký rozšírený. Obsahoval množstvo originálnych algoritmov (napr. matematická aproximácia počítadla magnetofónu, založená na celočíselnej! aritmetike), automatické rozpoznanie rýchlosti a módu nahrávky (použité už v Intercopy) a pod. Ale vráťme sa k Intercopy: jeho vzniku predchádzalo niekoľko utilít zo série UNI (UNI/Tape Catalog, UNI/Archiv Copy, UNI/ZX-MZ Saver, UNI/Speedcopy). Ak sa dobre pamätám, v poslednom z nich som po prvýkrát použil technológiu FAST-IPL, ktorá nastavila rýchlosť nahrávania hneď po prečítaní hlavičky a nepotrebovala špeciálny loader, ako to bolo napr. u Turbo Copy. Navyše, Turbo Copy som v tej dobe nepoznal, takže som začal nezávislú prácu bez toho, aby som vedel, že niekto robí niečo podobné. To sa prejavilo aj na vzhľade Intercopy, ktorý bol diametrálne odlišný od Turbo copy a bol trošku nostalgicky poznačený mojimi spomenutými začiatkami ešte z čias EC1010. Mne tento vzhľad vyhovoval a ani vo sne ma nenapadlo, že sa program tak rozšíri alebo že sa bude predávať. Nerobil som Intercopy s cieľom predať ho, ale urobil som ho preto, lebo som ho potreboval ku svojej práci. Ťažko povedať, či bolo skôr Turbo copy alebo Intercopy. Mne sa zdá, že oba programy sa začali vyvíjať zhruba v rovnakom čase. Turbo copy malo síce krajší vzhľad a možno príjemnejšie ovládanie, na druhej strane – Intercopy umožňovalo čítať nahrávky ZX Spectra, neskoršie verzie zvládali aj formát CPM (mód nahrávky sa rozlišoval automaticky), navyše Intercopy obsahovalo hlasový syntetizátor, ktorý umožňoval pred každý program nahrať v audioforme jeho meno, čo uľahčovalo orientáciu na páske. Okrem toho, Intercopy nebol len obyčajný kopírovací program – mal zabudovaný disassembler, hexadecimálny prezerač a editor, umožňoval rozdeliť program na časti, takže mne veľmi dobre poslúžil na predprípravu hier pri prerábaní zo Spectra.  

 Když už jsme narazili na Intercopy, verze 10.2 se prodávala u mZx i u BBS. Jaký byl Tvůj vztah k těmto distributorským firmám?

 Ja osobne som nikdy neplánoval predaj svojich programov, vždy mi bola bližšia filozofia open-source. Keď sa ale na mňa obrátila firma BBS s ponukou distribúcie, súhlasil som, pretože práve vtedy som za začal stavať na vlastné nohy. Krátko na to sa obrátilo na mňa mZx s ponukou odkúpenia exkluzívnych práv na Intercopy a Intercatalog včítane zdrojových kódov. S exkluzivitou som samozrejme nesúhlasil – zviazal by som ruky sám sebe a navyše by to znamenalo stopnúť distribúciu cez BBS, takže nakoniec mZx dostalo právo na distribúciu Intercopy, ale nie exkluzívne. Dostali však exkluzívne práva na Nipsoft Commander, ten som robil v podstate na zákazku pre mZx. Ináč, vzťah s oboma firmami bol dobrý a korektný.

  Na Tvé tvorbě je zajímavé, že jsi poskytl k prodeji jen to, co jsi vytvořil sám. Dnes to asi zní samozřejmě, ale v dobách největšího rozmachu předělávání her a programů ze Spectra to tak docela samozřejmé nebylo. Naprosto dokonale a profesionálně předělaného Barbariana jsi poskytl všem zdarma. Zajímalo by mě, jak jsi se díval na počínání distributorských firem, které bez jakýchkoliv zábran prodávaly předělaný software bez povolení původních autorů a ještě vyhrožovaly soudem každému, kdo by ji snad náhodou chtěl někomu třetímu nahrát.

  Dianie okolo distribučných firiem som veľmi nesledoval. Myslím si, že programátori, ktorí prerábali hry zo Spectra, urobili kus dobrej práce, ktorá má svoju hodnotu. Ak sa dobre pamätám, tie ceny prerobených hier neboli nejako horibilne vysoké, odrážali skôr manipulačný poplatok, ale práva pôvodných autorov mali byť ošetrené. Myslím si, že to je starosť distribučných firiem – je na nich, ako sa s tým vysporiadali. Ale súdom by som sa na ich mieste nevyhrážal. Ani zákon o ochrane autorských práv vtedy ešte nebol celkom vykryštalizovaný, takže situácia bola v tej dobe dosť neprehľadná. Navyše, dodnes „spätný inžiniering“ (pod ktorý podľa môjho názoru spadá aj prerábanie hier) nie je celkom jednoznačne podchytený autorským zákonom, pokiaľ to pôvodný autor vyslovene nezakazuje v licenčnom ujednaní (tak vznikali napr. prvé klony počítačov IBM PC, a disassemblovanie BIOSu pôvodných IBM PC klonovacími firmami nebolo právne postihnuteľné).  

 Jaké jsi měl vztahy s ostatními programátory? Byli jste ve stálém kontaktu? Jak ses díval na tvorbu Tvých kolegů Standy Hechta, J.O, Petra Patíka a dalších „mediálně známých“?

  Ich prácu si vysoko cením, aj keď som nebol v osobnom kontakte so žiadnym z nich. S niektorými som mal veľmi dobrý korešpondenčný kontakt - napr. Milan Bendl (BBS software), Roman Jírovec (MEO’soft), Jano Koštial (Lucky-Soft), Petr Odehnal (FPL software?). Roman s Janom ma dokonca raz navštívili v Bratislave. Okrem toho som sa pár krát ukázal v bratislavskom SHARP klube a pár krát v banskobystrickom, kamarátil som sa s niekoľkými SHARPistami a niekoľkými Spectristami na vysokoškolských internátoch.

 Vraťme se k samotnému Sharpu. Vždy se vedly války o to, který osmibit byl (je) nejlepší. Spectristi se hádaly s ataristy a commodoristy, zatímco sharpistů si nikdo moc nevšímal. Jak to vidíš s odstupem času? Který počítač byl skutečně ten nej?

  Keď sa to zoberie čisto podľa technických parametrov, tak jednoznačne SHARP. Nakoniec, bol to jeden z posledných 8-bitových počítačov a bol aj najmodernejší. Oproti ostatným mal lepšie grafické a zvukové možnosti, aj kvalitnejšiu mechanickú konštrukciu. O procesore Z80 nehovoriac (podľa môjho názoru išlo o najlepší 8-bitový procesor vôbec). Škoda len, že pôvodného softwaru na SHARP bolo v porovnaní s inými počítačmi tak málo.

 Nemáš někdy chuť, vrátit se k těm 64 kilobajtům paměti, světle modré obrazovce a štítku MZ-800?

  Niekedy mi je trošku ľúto, že vývoj počítačov išiel tak rýchlo dopredu a SHARPa dosť rýchlo vystriedali výkonnejšie počítače na báze IBM PC. Keby som mal viac času, určite by som aspoň z nostalgie aspoň trošku rozšíril možnosti Intercopy. Stáva sa, že raz za dva-tri roky vyberiem SHARP zo skrine, oprášim ho, založím kazetu s hrou FLAPPY a posadím k nemu svojich synov. Škoda len, že už je taký zožltnutý a klávesy už nereagujú vždy tak, ako by mali. Aj magnetofónová hlavička by sa zišla nová (ešte stále je tam pôvodná, ale už má niekedy problémy aj s dvojnásobnou rýchlosťou). Plotter je na tom ešte horšie, ten už nebežal takmer desať rokov. Ale ešte by som možno kdesi našiel jednu rolku papiera v originálnom balení. Akurát perá už sú vyschnuté. Niekedy mám chuť si zahrať Barbariana od začiatku až do konca, ale nikdy na to nemám čas.  

 Co říkáš situaci kolem Sharpa dnes, kdy existuje emulátor, informační stránky a konference?

  Na web-stránky o SHARPe som narazil náhodou iba nedávno, takže ešte ich nemám celé zmapované. Ale to, čo som tam našiel, ma veľmi príjemne prekvapilo – určite je to prínos pre mnohých bývalých SHARPistov, a nielen pre nich. Bol som dosť milo prekvapený kvalitou nového emulátora pre SHARP od Zdeňka Adlera, hneď som, si na ňom zahral FLAPPY. Myslím, že cena za emulátor je veľmi nízka a každý si ho môže dovoliť.

 Pokud to není tajné, čím se zabývá slovenská hvězda sharpovského nebe dnes?

  Myslím, že na sharpovskom nebi boli oveľa väčšie hviezdy ako ja. Samozrejme, pracujem naďalej v oblasti počítačov, aj keď už nie na SHARPe. Tvorím v Turbo Vision, Delphi, ISISe, vyvíjam internetové aplikácie založené na CGI, vŕtam sa v hardvéri, spolupracujem na tvorbe stránok s kresťanskou tematikou. V každom prípade, keď sa dostanem do dôchodku, SHARP bude aj naďalej mojím koníčkom. Určite si ho dovtedy ponechám.

 

Marku, děkuji Ti za čas věnovaný tomuto rozhovoru, stejně jako za skvělé programy, které jsi vytvořil.  

 

Copyright 2003 by ZA Software, zdeneka@seznam.cz